Žijeme v dobe, v ktorej je svet neustále mimo rovnováhy, dokonca aj v našom bezprostrednom okolí. Už niekoľko mesiacov sme svedkami vojny v Európe so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Týkajú sa nielen ľudí z Ukrajiny, ale aj nás.
Každodenné správy, ako aj osobné stretnutia s vojnovými utečencami v práci, v škole, v komunite atď. nám umožňujú zažiť vojnu zblízka.
Pociťujeme aj hospodárske dôsledky tankovania, cien potravín a energií a inej inflácie.
Nielen my, ale aj naše deti vnímame, že nepokoj a strach sú rozšírené už mesiace. Rovnako ako my, aj oni pozorujú a zažívajú vojnu a jej účinky. Všimli si, že mama a otec sú nepokojní, keď počujú správy. Vidíte, že v uliciach sa zrazu konajú demonštrácie proti krajine. Na ulici, od ostatných spolužiakov alebo v správach sa dozvedia, že dve krajiny proti sebe bojujú zbraňami a že ľudia utekajú do našej krajiny. A že sa to týka aj detí.
My rodičia sa snažíme chrániť svoje deti najlepším možným spôsobom a všetko zlo od nich držať ďalej. Často zabúdame, že deťom neodstraňujeme starosti, ale jednoducho ich potláčame. Naše deti prežívajú každodenný život a svetové udalosti rovnako ako my. Našou úlohou ako rodičov je podporovať a sprevádzať naše deti. Cieľom by nemalo byť chrániť deti pred všetkým zlým a zlým, ale brať ich vážne v rámci ich zodpovednosti a nechať ich, aby sa skutočne podieľali na našich vlastných obavách.
Môžeme a musíme dôverovať našim deťom, že budú čeliť realite, a veriť, že sa s ňou dokážu vyrovnať, pretože všetci sa s ňou v zásade musíme vyrovnať.
Riešenie úzkosti
Keď sa dieťa bojí, musíme tieto obavy brať vážne. Nejde o minimalizáciu toho, čo dieťa desí, ale o to, aby sme boli pre dieťa konštantou. Ako útechu je tvrdenie, že sa nič nestane, nesprávnym prístupom. Ak by sme to urobili, klamali by sme len svojim deťom, pretože nikto z nás nevie, čo v skutočnosti prinesie budúcnosť. Skôr by sme mali povedať: "Neviem, čo ešte bude. Niečo sa môže stať, ale môžete si byť istí, že vždy urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že sa nám nič nestane."
Kedy začnem seriózny rozhovor s deťmi?
Zapojenie detí do rozhovorov je veľmi dôležité, v akom veku by ste mali viesť vážne rozhovory s deťmi, veľmi individuálne. Až do veku základnej školy by sa seriózne diskusie mali uskutočňovať len v bezprostredných situáciách, základné diskusie s najmladšími nie sú pre deti hmatateľné. Pre malé deti je užitočné diskutovať o konkrétnych situáciách, ktoré pozorovali. Ak dieťa práve videlo obrázky vojny v správach, začulo rozhovory medzi dospelými o vojne alebo sa o téme diskutovalo v materskej škole, je dôležité o tom hovoriť s dieťaťom a vysvetliť mu, že ide o skutočné obrazy a situácie, že existuje krajina, kde je v súčasnosti vojna. Aby som to povedal detinskejšie, dalo by sa povedať, že existujú dve krajiny, ktoré medzi sebou bojujú.
Je tiež dôležité predstaviť dôsledky vojny zrozumiteľným spôsobom. Napríklad: "Pretože v krajine je práve teraz vojna, existuje veľa ľudí, ktorí už nemôžu zostať vo svojich domovoch a hľadať bezpečie v našej krajine. Preto ste možno pridali nové deti v materskej škole, ktoré nehovoria naším jazykom."
U starších detí, t.j. od nižšej školy, sa môžu vážne rozhovory o vojne uskutočniť aj bez pozorovaných situácií. Čím sú deti staršie, tým skôr a proaktívnejšie by sa mala konverzácia hľadať, inak sa môžu vyskytnúť nejasnosti a nedorozumenia. V najhoršom prípade by sa nepravdy alebo "falošné správy" mohli dostať k deťom ako pravda.
Tipy pre rodičov
Berte strach dieťaťa vážne a informujte sa spôsobom primeraným veku. Pre mladšie deti je vhodné hovoriť len o vojne, ak sa na ňu dieťa konkrétne pýta alebo zažíva konkrétne situácie. Ak je to možné, treba sa vyhnúť krutým detailom.
Ak sa dieťa obáva a pýta sa, rodičia by mali odpovedať úprimne a bez zdobenia. Ak však nemáte odpoveď na otázky, neklamte svojmu dieťaťu, ale povedzte mu: "Teraz neviem. Budem sa informovať a hneď ako to budem vedieť, dám vám odpoveď."
Ako rodič alebo opatrovateľ sprostredkúvajte pokoj a bezpečnosť. Nechajte emócie dieťaťa, utešujte ho a vezmite ho do náručia.
Deti majú veľmi jemné antény. Ak sa rodičia obávajú, deti to cítia. Rodičia by si preto mali položiť otázku, čo pre nich vojna znamená a ako sa k tejto téme stavajú. Nerobte z toho tabu, ale vyjadrite svoje starosti slovami spôsobom vhodným pre deti.
V prípade starších detí a dospievajúcich rodičia môžu a mali by aktívne ponúknuť rozhovor a napríklad sa opýtať, čo si o tom myslia.
Opýtajte sa, kde sa vaše dieťa stretlo s témou. Čo videl alebo čítal? Je zdroj informácií seriózny? Diskutujte s dospievajúcim o rušivých obrázkoch alebo videách.
Pripojte sa k detskému svetu. Aké obrázky bojov má na mysli z kníh alebo videohier? V závislosti od veku môžu obrázkové knihy alebo spravodajské programy pre deti pomôcť vysvetliť vojnu spôsobom vhodným pre deti.
Možno chce vaše dieťa aktívne robiť niečo pre vojnových utečencov. Napríklad ako rodina môžete zapáliť sviečku pre obyvateľov Ukrajiny alebo im darovať peniaze. Deti a mladí ľudia môžu často dať svoje myšlienky, želania a pocity dobre na papier v kresbe alebo liste.
Ak je vo vašej rodine veľmi prítomná vojna, môžete sa spolu rozptýliť. Urobte niečo, čo je pre vás dobré, napríklad si dajte dobré jedlo alebo choďte na prechádzku.
Ak by ste vy ako rodič alebo opatrovateľ detí a dospievajúcich chceli podporu v tejto špeciálnej situácii, radi vám pomôžeme v rámci EAP programu!
Konzultanti EAP sú tu pre vás.
S pozdravom váš EAP-tím
Mnoho ľudí chce pomôcť. Zostavili sme výber rôznych spôsobov, ako môžete podporiť tých, ktorých postihla vojna.
